S partiou sme sa išli zabaviť. Aj sme sa celkom dobre bavili, kým niekto nevrazil mne aj kamarátovi. Ako je to možné?

Vyholené hlavy, potetované telá, luxusné autá.. Už ste sa s nimi stretli? Človek si ani neuvedomí, že sú medzi nami, kým na nich nenatrafí.

Bezprostredne po incidente som si lámala hlavu nad tým, ako je možné, že vás zbijú, hoci ste ôsmi a ony len dvaja. Ako je možné, že vyhadzovač sa pozerá ako pľujete krv a odvráti zrak?!

Vysvetlenie je jednoduché: Všetci máme strach pred tými, ktorí si hovoria „mafia“.

Tí, s ktorými som sa stretla ja, však nie sú tými, na ktorých chcem upriamiť pozornosť. To sú totiž „ malé ryby“  na našom trhu.

Odpovede na otázku „PREČO?“ ma stále navádzajú jedným smerom. Na náš politický systém.

Niektorí možno ani neviete, no pozeráme sa na nich každý deň. Hoci nosia obleky a niektorí majú vlasy, autá majú podobné a peniaze takisto špinavé.. Tvrdia, že všetci sme si rovní, no rozhodujú o tom, ktorí sú rovnejší. Dohadzujú si kšefty, skrývajú sa jeden za druhého. Podplácajú, zavádzajú, taja, klamú, zastierajú kauzy…a my nemôžeme robiť nič iné ako sa prizerať a neskôr zvoliť iných, presne takých istých…

Tak ja si odpovedám. Práve preto nám vyhadzovač nepomohol, lebo by bolo o jedného raneného viac. Práve preto to tak bolelo, lebo vedeli, že môžu celou silou. Veď práve ony sú tí rovnejší. No krivda bolí viac…