Nastupovala som do autobusu. Predo mnou stála staršia žena (okolo 60). Keď podávala šoférovi peniaze za lístok, dotkla sa jeho ruky. Ten si teatrálne ruku utieral do nohavíc a svoj výstup zaklincoval slovom „fuj“. Teta to nevidela. Ale ja áno. Veď napokon, pán šofér si dal záležať, aby sme to videli všetci.

Nie že by teta mala špinavé šaty alebo zapáchala. Evidentne bola Rómka. A takých treba asi ponižovať. A keby ľudia neboli takí hlúpi a zvolili by do parlamentu toho uja „národniara“, čo je non stop ožratý, možno by sme si k nim mohli dovoliť ešte viac…

Len neviem, z ktorého sveta pochádzajú ľudia, ktorí v sebe živia tieto názory. Lebo tam, kde žijem ja, vie aj Forest Gump, že sú len dva druhy ľudí. Dobrí a zlí. A žiadny iný rozdiel medzi nami neexistuje.

Debatu o tom, ako Rómovia kradnú a ostatným znepríjemňujú život, vynechám. Tí druhí kradnú viac, len sofistikovanejšie a všetci sa tvárime, že to nevidíme. Každý, kto má aspoň kúsok zdravého rozumu, mi dá za pravdu.

A toho, kto zdieľa názory pána šoféra, o opaku nepresvedčím. Pretože sa neviem dostať na to miesto, kde sa toto presvedčenie zrodilo. A to miesto je ľudská myseľ…

Keď si znova tú scénu premietam, nečumím na toho pána s otvorenými ústami, ale vravím: „Ujo, keby Boh chcel, aby sme boli všetci rovnakí, tak by nás takých stvoril.“